Prázdny hrob

Vo voľných chvíľach máme už plno dôverných známych: baróna Goldringa, slečnu Marplovú, komisára Maigreta, Hercula Poiro-ta, Phila Martowa a iných, môžeme si z nich vyberať podľa svojho čitateľského vkusu.
Meno Antala Szerba (1901 až 1945) je dosiaľ slovenskej čitateľskej verejnosti neznáme. V Maďarsku jeho diela vychádzajú vo veľkých nákladoch, maďarské vydavateľstvá exportujú jeho Prázdny hrob v rozličných inojazyčných vydaniach, naposledy v nemčine.
Antala Szerba si nemožno odmyslieť z maďarskej literatúry, či už ako románopisca s vytríbeným štýlom alebo ako uznávaného literárneho vedca. Autora razom priťahovali aj odpudzovali detektívky. Ako umelca ho priťahovala hutná stavba tohto žánru, zápletka, dynamičnost; ako vedca a esejistu zas odpudzovala honba za senzáciou, detinské tajnostkárstvo, zlý štýl, nepravde-podobnosť príbehov, silená logika. Z týchto dvoch protichodných pocitov sa zrodilo zvláštne dielo: humoristický román, detektívka, mystický román, satira anglického spoločenského života — a paródia toho všetkého.
V nezvyčajnom príbehu Jána Bätkyho, štipendistu v Anglicku, vrcholne nepraktického muža, zožratého do filozofie osemnásteho storočia, zobrazil Antal Szerb kus seba, svoje zážitky z Anglicka, paroduje anglickú šľachtu, túžiacu po mystike, stra-šidlách, a vari aj módu hltať detektívky. Jeho hrdina je skôr opakom šikovného detektíva, a predsa sa ocitá v samom strede podivuhodných udalostí, ktoré napokon rozuzlí ako honbu za majetkom, teda vyloženú krimi-story. Postavy a postavičky románu sú napriek svojej vierohodnosti opradené rúškom tajomstva a miestom deja je rozprávkový Wales, Londýn a starý kaštieľ, v ktorom straší... a keby len strašilo, ale ...
Nemožno nespomenúť, že Antal Szerb patril k najväčším vzdelancom svojej doby a bol vášnivým popularizátorom vied. V Prázdnom hrobe akoby sa oslobodzoval od všetkého vážneho, priam srší vtipom a duchaplnosťou, siaha po tajomstvách Ružového kríža i po učení Róberta Fludda, slávneho londýnskeho lekára a alchymistu.
Prázdny hrob patrí ku knihám, o ktorých sa vraví, že sa čítajú na dúšok, no i tak nám dlho nevymiznú z pamäti jej hrdinovia, a hoci sa len bavíme, azda sa trochu aj poučíme.