Pohyblivý sviatok

Paríž a šťastie boli pre Hemingwaya synonymá. Aj preto nazval svoje búrlivácke mladé roky strávené v tomto meste pohyblivým sviatkom. Týmto prirovnaním sa inšpirovala aj Mary Hemingwayová pri posmrtnom vydaní manželovho diela v roku 1964.

Črty o svojom živote v Paríži začal autor písať roku 1958 a s prestávkami v nich pokračoval až do konca svojho života, upínajúc sa v hlbokej tvorivej aj životnej kríze na najšťastnejšie obdobie svojho rozletu v úsilí nájsť stratenú istotu. V memoárovom súbore spomína na známe aj menej známe osobnosti vtedajšieho parížskeho kultúrneho života (Steinová, Joyce, Pound, Fitzgerald), ktoré zohrávali významnú úlohu v literárnych kruhoch. Z pôvabných, jemne nahodených obrázkov utkáva s pozoruhodnou plasticitou Paríž dvadsiatych rokov, ktorý poznamenal umenie celého nášho storočia. Tieto sugestívne pamäti predchnuté hemingwayovskou mužnou nostalgiou nám pomáhajú pochopiť nielen ducha doby a pohrúžiť do sveta, ktorý sa už nikdy nevráti, ale aj osobnosť spisovateľa, ktorý má nezastupiteľné miesto v svetovej literatúre dvadsiateho storočia.