Ďaleko je do Whampoa (veľký formát)

Neobyčajné príhody zažije čitateľ spolu s autorom na ceste do ďalekej Číny, ktorej je venovaná prvá časť knihy. Čo všetko autorovými očami uvidí? Miesto, kde stála bájna Homérova Trója, Istambul za mesačnej noci, „biele mesto“ Alexandriu, Suezský prieplav, ostrov malomocných Minicoy, Čierne aj Červené more, Indický oceán, slovom všetko, čo možno vidieť za tejto ďalekej plavby do prístavu južnej Číny. S kým sa stretne? S Egypťanom Achmedom, ktorý vie, že len socializmus môže zabezpečiť šťastnú budúcnosť jeho vlasti, aj s anglickým lodivodom vzdychajúcim „úbohé, staré Anglicko“, s veselým predavačom Alim aj s Grékom Porfiridisom, majstrom svojho remesla, s kamenným vyhnancom na námestí Konstance — sochou Ovídia aj s vyhnancom z vlastnej vôle, gréckym multimilionárom Onaxisom, s posádkou nezaregistrovanej lode aj s „nepodplatiteľnými“ colníkmi. Čo zažije? Dni plné čarokrásnych dojmov a pohľadov na menlivú krásu brehov, veselý trh na lodi aj vôbec nie veselú morskú chorobu.

A napokon je tu Čína, vzdialená, vytúžená, tak často opísaná, ktorú však Mňačko vie priblížiť celkom svojským spôsobom. Z jeho reportáží sa o Číne totiž nedozvieme iba to, že je to čarovná krajina, ktorej ľud ide skutočne zázračným tempom vpred, ale tiež pochopíme, prečo je to tak. Či to už je stretnutie s voľakedy najbiednejšími z biednych, so „sampanovými” ľuďmi, alebo s druhou ženou fabrikanta, s rybármi, z ktorých si dnes každý slušne zarobí, s mužom, ktorý viedol boj proti ópiu, alebo s čínskym milionárom z Peru, ktorý sa vrátil do vlasti a dobrovoľne jej dal k dispozícii celý svoj majetok aj skúsenosti — to všetko dáva vytušiť za dnešnou tvárou Činy minulosť plnú biedy a poníženia, no aj hlbokú vieru v budúcnosť, takže nielen uveríme, ale aj pochopíme, prečo čínsky ľud dokáže splniť aj tie najťažšie úlohy v čase neuveriteľne krátkom. V tejto druhej časti, venovanej Číne, prerastá Mňačkova kniha rámec reportážneho záberu. Hovorí z nej hlboká láska k ľudom, s ktorými sa stretol, a práve preto je taká cenná a prináša toľké nové pohľady.

V tretej časti knihy poznáva čitateľ krajinu dosiaľ málo známu — Mongolsko, ťažké roky jej minulosti spútané okovami stáročných povier, ako aj jej búrlivú cestu vpred, k novému životu. A napokon je tu Moskva, toľkoráz opísaná, a predsa vždy znovu nová, ako ju Mňačko vykreslil pri svojom večernom stretnutí sa s ňou.

Ďaleká je cesta, ktorú čitateľ prejde spolu s autorom. Ďaleká a pútavá, dobrodružná a poučná, takže po prečítaní knihy ju odloží jednak s pocitom ľútosti, že je už koniec putovania, jednak spokojnosti, aký v človeku doznieva po peknom, silnom zážitku...