Čudný prípad

Jean-Marc Roberts patrí medzi tie zjavy mladej francúzskej literatúry, ktoré dali o sebe výrazne vedieť v poslednom období. Mladý, nezvyčajne plodný prozaik vo svojich prvých dielach vytváral ešte bizarné príbehy na hranici sna a reality. Neskôr sa však jeho záujem začína sústreďovať na skutočný život, o ktorom hovorí spôsobom, kde sa jasnosť a prostota štýlu spájajú s nerafinovanou jemnosťou. To bola práve aj črta, ktorá upútala viacerých literárnych kritikov: v kontexte francúzskej modernej prózy, vyznačujúcej sa často prílišnou ornamentálnosťou, ocenili vskutku nevšednú schopnosť mladého autora: vyjadrovať sa jednoducho, až lakonicky, no zároveň zostať v polohe vecnej výpovede „francúzsky" jasným a duchaplným.
Román Čudný prípad je nezvyčajnou sondou do života Louisa Colina, priemerného pracovníka reklamného oddelenia veľkého obchodného domu, ktorý upadne do područia svojho nového šéfa. V priebehu deja sledujeme pomalý, takmer nebadaný rozklad Louisovho osobného života; vzďaľuje sa od manželky, rodiny i záľub v miere o to väčšej, o čo viac je pripútaný k svojmu šéfovi. Je príčinou tohto rozkladu „magnetická sila\" príťažlivosti Bertranda Malaira? Alebo tu ide o konkretizáciu odcudzenia človeka, drveného súkolesím spoločenského mechanizmu?
Tieto otázky nám prichodia na um pri čítaní Robertsovho románu, ktorý sa prosto a nepateticky, zdanlivo zľahka, akoby o to ani vôbec nešlo, dotýka základných ľudských problémov.