To poznáme

Poslucháč medicíny, ktorý praxuje v hamburskej prístavnej nemocnici, presedí noc pri posteli zomierajúcej prostitútky, ktorá celú noc až do úsvitu, keď zomiera, rozpráva svoj príbeh. Zdá sa, že pacientka netuší, že sama prežíva posledné hodiny svojho života, a vo svojom rozprávaní sa vracia k zážitku, keď prežívala posledné hodiny s iným zomierajúcim v hodinovom hoteli vo vykričanej štvrti Hamburgu. Čitateľ sa takto zoznamuje s Montmartrom Hamburgu, s Reeperbahnom, s pulzujúcim, najmä nočným životom ulíc a prístavných krčiem, hemžiacich sa prostitútkami, námorníkmi, prenajímateľkami hodinových hotelov a najrôznejšími indivíduami. Rozprávačka príbehu sa v retrospektíve vracia aj do prostredia slnečnej pohody a bezstarostnosti, ktoré ostro kontrastuje s prostredím vykričaného domu, v ktorom žila a pracovala až do chvíle, keď ju zrazilo auto a ocitla sa na nemocničnom lôžku, kde celý príbeh rozpráva.