Nebeská ríša

Pozoruhodným románom Nebeská ríša sa v edícii
Eva predstavuje čitatelkám, ale aj čitateľom,
spisovatelka Frangoise Mallet-Jorisová. Narodila
sa roku 1930 v Antverpách v Belgicku, no za
svojich štúdií v Paríži celkom zrástla s francúzskym
prostredím, s bohémskym ovzduším „starého"
Paríža, ale aj s „novými" problémami priemerných
meštiackych vrstiev hlavného mesta Francúzska.
V Nebeskej ríši (vyšla roku 1958 a získala
literárnu cenu Femina) sa Mallet-Jorisová
majstrovsky a s vytríbeným zmyslom pre mieru
zmocňuje velkých i malicherných snáh svojich
hrdinov, čo si v povojnových rozháraných časoch
hľadajú svoje miesto v živote. Ľudsky i umelecky
mocné a presvedčivé sú postavy, ktoré sa sústreďujú v ríši uzavretých konvencií a predsudkov,
domýšľavý a bolestínsky Stéphane, chvastavý a prízemný Sokrates, jemnocitný starožitník a jeho cynický priateľ; je tu rad ženských postáv, ktoré
sú dôkazom spisovateľkinho umeleckého
majstrovstva a prenikavej povahokresby, jej zmyslu
pre účinnú estetickú skratku i pre dôkladne
prepracovaný „balzacovský" detail. Martine,
Louise, Sylvia, Germaine, pani Prétrová, to sú
rôzne podoby ženy, rôzne podoby lásky, rôzne
podoby intenzívneho vzťahu k životu, ktorý sa
nemusí vždy ukázať ako ideálny základ
na naplnenie ich poslania a predstáv.
Látkou Nebeskej ríše je zložitý citový i morálny
komplex, ktorý na danom spoločenskom stupni
presahuje ambície rozporných hrdinov. Román
tejto francúzskej spisovateľky nastoľuje vážne
spoločenské problémy, hlbokým ponorom
do psychiky hrdinov poukazuje na krízu ľudských
hodnôt v buržoáznom spoločenskom systéme
a podáva kritickú fresku parížskeho života
päťdesiatych rokov.
Frangoise Mallet-Jorisová si ako dvadsa'ťjedenročná
získala pevné miesto na francúzskom literárnom
poli románom Sväté hradby (1951), v ktorom
už dáva o sebe vedieť břitké autorkino pero,
ako ho francúzsky čitateľ pozná z románov Lží
(1956), Nebeská ríša (1958) či Podzemná hra
(1973). Táto po francúzsky píšuca Belgičanka je aj
autorkou dvoch historických kníh (Osoby, 1961,
Mária Manciniová, 1965), básnickej zbierky
(Nedeľné verše, 1949) a osobných vyznaní (Listy
sebe, 1963), no predovšetkým románmi
s nástojčivým sociálnym podtextom (medzi ktoré
sa ráta aj Nebeská ríša) si vydobyla čestné miesto
v rade spisovateliek, ako sú Christine de Rivoyre,
Dominique Rollinová, Marguerite Yourcenarová
a vyslúžila si povesť jedného z najlepších
prozaikov súčasnosti.