Smutné Benátky

Waclaw Kubacki patrí k významným predstaviteľom súčasnej poľskej kultúry—je literárnym historikom a kritikom, divadelným teoretikom, esejistom, dramatikom. Román Smutné Benátky, za ktorý dostal r. 1968 štátnu cenu I. stupňa, je presvedčivým dôkazom, že Kubacki je aj vynikajúci prozaik. Hlavným hrdinom krehkého príbehu je poľský historik, ktorý prichádza do Benátok študovať dokumenty o živote Longobardov. Tadeusz však nezodpovedá známemu obrazu vedca, zavretého v slonovinovej veži odťažitých problémov. Na vlastnej koži poznal neľudskosť fašizmu; história mu je prostriedkom, ako lepšie pochopiť súčasnosť, a umelecké poklady Benátok, už veľa ráz odsúdených na zánik, ho privádzajú k úvahám o zápase ľudskej kultúry s vlnami barbarstva, ktoré sa opätovne pokúša zaplaviť svet. Pomedzi úvahy, úryvky z denníka a citáty z básnických diel zaznieva plachý hlas lásky medzi Tadeuszom a pôvabnou Benátčankou Zanze. Trúby "studenej vojny prehlušia tento plachý hlas, neudusia však ľudskú túžbu po kráse a spravodlivosti, ktorá je jedným zo zdrojov kultúrneho i historického pokroku.