Viedenský les rozpráva

Valčík a Strauss — dva neoddelitelné pojmy, ktoré sa stali neodmysliteľnými znakmi starej monarchie v poslednom storočí jej jestvovania. Dvojica maďarských autorov Gyorgy Sándor Gál (v slovenčine vyšla už jeho Americká rapsódia o G. Gershwinovi) a Vilmos Somogyi sa podobrali na základe rozsiahleho štúdia dobových dokumentov rekonštruovať farbistý a panoramatický obraz epochy, ktorá svoju vnútornú nahlodanosť a vedomie neodvratného zániku sa snažila kŕčovite zakrývať vonkajším leskom a bezstarostnosťou. Vzniklo tak dielo, ktoré sa pohybuje na pomedzí umeleckej fikcie a literatúry faktu, kde popri autentických postavách vystupuje rad epizódnych figúrok, ktorých pravé mená sa stratili v toku času, ale svojou jedinečnou existenciou prispievali k neopakovatelnému koloritu centra podunajskej monarchie.
Rozprávanie sa začína v prvých desaťročiach 19. storočia nástupom Johanna Straussa st., označovaného za otca valčíka, na hudobnú scénu, pokračuje jeho ľudskými i umeleckými peripetiami na pozadí spoločenských premien, ktoré otriasali Viedňou, Rakúsko-Uhorskom i celou Európou, sledujeme, ako napriek rodinným sporom prevezmú žezlo jeho synovia Eduard, Jozef a hlavne ten najnadanejšíjohann ml., ktorého smrťou sa „história" končí. A možno považovať za symbolické, ak sa rozpad straussovskej dynastie uskutočňuje takmer súbežne s rozpadom stáročného štátneho útvaru, ktorého koniec bol rovnako velkolepý ako nevyhnutný.
Dej sa presúva z Viedne do Petrohradu, Budapešti, Ameriky, znovu pred nami ožívajú rázovité figúrky umeleckého života starej Viedne, velikáni svetovej hudobnej kultúry (G. Mahler, R. Wagner) i spisovatelia (M. Jókai). Kniha je dôstojným pomníkom hudbe stále pôvabnej a živej, ktorá si v každej generácii získava nových ctiteľov. Možno práve ona stojí na začiatku dnešného rozvinutého systému zábavného umenia.