Listy z môjho mlyna

Daudet, plachý, samotársky lyrik, literárny pustovník, usadil sa v osamelom veternom mlyne v rodnej milovanej Provencii, kde cez teplé večery, za spevu cikád, vysníval svoje Listy. Nenájdeme tak skoro diela tak poeticky sviežeho, štýlové tak vyváženého a ľudsky tak prívetivého, ako sú tieto rozprávky, prehriate milým slnkom južnej Francie. Daudet, ktorý chcel byť literárnym vyslancom svojho kraja v Paríži, prenikol nimi do celého sveta. Hoci je to dielo jeho mladosti, ostalo aj vrcholom celej tvorby. Umelec bol v ňom už zrelý, rozprávač dokonalý. Pretože miloval jednoduchých ľudí svojho kraja a rozumel im, vedel im zaistiť miesto v nesmiernom svete literárnych postáv a stal sa tým univerzálnym. Francúzska literatúra si ho váži, ostatný svet ho číta s obdivom. Nachádza v ňom humor i nehu, melanchóliu i silu. „Listy z môjho mlyna“ vyšly práve pred 80 rokmi. Nám Slovákom budú i po tomto odstupe milé aj preto, že v nich žije kus starého miznúceho sveta, podobného idyle slovenských hôr a strání, ako nám ju zachovali naši spisovatelia. Usmievavé a zároveň elegické čaro Daudetových listov prenikne ľahko do slovenskej duše a francúzsky spisovateľ bude mať v našich knižniciach miesto vedľa Hviezdoslava a Kukučina, lebo ľudské a umelecké črty jeho profilu sú nám neobyčajne blízke.