Prekliatie vlkov (nočný tieň 2)

Magický svet, ktorý vo svojom románe vytvorila americká autorka Andrea Cremerová, je krásny, ale aj nebezpečný. Má nemenné, prísne zákony a život sa odnepamäti riadi podľa nich. Dobro a zlo však zvádzajú nikdy sa nekončiaci boj...

Koľko skúšok prežije láska?
Keď sa Calla Torová preberie v dúpäti svojich zarytých nepriateľov Stopárov, nepochybuje, že jej dni sú spočítané. Jej vynútený svadobný obrad s alfa samcom Renom sa skončil katastrofálne. Calla Rena aj vlastnú svorku opustila a záhadného priateľa Shaya v strachu o jeho život premenila na vlka. V knižnici na Panstve jarabín, v dome Shayovho strýka, ich však obkľúčili a Calla sa ocitla v rukách nepriateľských Stopárov. V omámenej mysli si zachovala obraz Shaya, ako ho, vo vlčej podobe a bezvládneho, odnášajú Ochrancovia nevedno kam. Callina situácia sa zdá beznádejná, ale potom jej Stopári dajú lákavú ponuku – okrem odhalenia tajomstva súvisiaceho s dávnou minulosťou by Calla mohla nielen zachrániť svoju svorku a brata, ale aj muža, ktorému ušla spred oltára. Všetko však musí dobre zvážiť, pretože za ponukou sa skrýva množstvo nástrah spojených so smrteľným nebezpečenstvom. Naozaj stojí bývalý snúbenec Ren a priatelia zo svorky za také riziko? Je Shay naozaj ten, koho by si mala vyvoliť, bez ohľadu na to, čo sa udeje? Rozhodnutie nie je ľahké, ale Calla prvý raz v živote drží v rukách kľúč od vlastnej budúcnosti – a najmä od pravej lásky.

Z anglického originálu Wolfsbane (Philomel Books, A division of Penguin Young Readers Group, The Penguin Group USA) preložila Diana Ghaniová.

Ukážka z textu

Do uší mi doľahol dupot čižiem na dlážke, ktosi skrútil kľučku a dvere sa otvorili. Stál v nich muž, ktorého som predtým videla iba raz. Mal husté vlasy farby čiernej kávy a ostro rezanú tvár s jemnými vráskami, pokrytú niekoľkodňovým sivočiernym strniskom, ktoré pôsobilo zanedbane, no príťažlivo. Tú tvár som naposledy videla, predtým ako ma omráčil rukoväťou meča. Zaostrila som zuby a z hrude sa mi vydralo vrčanie.
Otvoril ústa a chcel niečo povedať, no ja som sa premenila na vlka, prikrčila sa a zavrčala. Vycerila som tesáky a znovu zavrčala. Mala som dve možnosti: buď ho roztrhám na kusy, alebo popri ňom prebehnem. Budem sa musieť rozhodnúť v priebehu niekoľkých sekúnd.
Siahol si na pás, odhrnul dlhý kožený kabát a zovrel dlhú zakrivenú dýku.
Tak teda boj.
Zachveli sa mi všetky svaly, prikrčila som sa a sústredila sa mu na hrdlo.
„Počkaj.“ Odtiahol ruku od dýky a zdvihol ruky, akoby ma chcel upokojiť.
Zmeravela som, prekvapená jeho gestom. Trochu ma hnevalo, že si myslí, že ma tak ľahko upokojí. Zacvakala som zubami a šibla očami do chodby za jeho chrbtom.
„To ani neskúšaj,“ povedal a zaclonil mi výhľad.
Odpoveďou mu bolo vrčanie.