Rúbanie lesa, Vojak

Carlo Cassola (nar. 1917 v Ríme) sa svojou románovou tvorbou zaradil medzi najvýznamnejších moderných talianskych spisovateľov. Slovenský čitatel mal možnosť zoznámiť sa s jeho dielom vo viacerých prekladoch. Cestu k nám mu otvoril najčastejšie prekladaný román Bubeho dievča, ktorý u nás vyšiel tri roky po talianskom vydaní, po ňom nasledoval Adin príbeh a Strach a smútok. Prvý povojnový Cassolov román Fausto a Anna vyšiel až roku 1980. Dva krátke romány, či dlhé poviedky, čo je typický útvar prvého z troch období Cassolovej tvorby, Rúbanie lesa a Vojak, vychádzajú s najväčším časovým odstupom, lebo vznikli v rokoch 1949 a 1953—1957. Obidva sa istým spôsobom viažu k autorovej biografii, ako napokon viaceré z jeho diel. V roku 1949 zomrela Cassolovi manželka a táto udalosť sa premietla do základného pocitu protagonistu prózy Rúbanie lesa, do hlbokého, bezútešného smútku nad stratou životného druha. Poviedka Vojak evokuje autorove zážitky z vojenskej služby v Spolete roku 1937. Podľa zhodnej mienky talianskej aj zahraničnej kritiky patria obidve diela k tomu najlepšiemu, čo Cassola vytvoril.