Kolumbus v reťaziach

Spojenie európskej túžby dobývať a misionárskej horlivosti, úplnej dôvery v evanjelium a oddanosti kráľovi malo tragické dôsledky: deštrukciu celej pôvodnej kultúry a životov približne sedemdesiatich miliónov Indiánov, ktorí sa stali najväčšími obeťami kolonizátorských dejín. A navyše takmer desať miliónov afrických otrokov bolo použitých ako ľudské zdroje na doplnenie kolonizačných plánov. Úcta k ich údelu nás dnes zaväzuje prehodnotiť ich dejiny z pohľadu obetí. (Andreas Müller, Františkánske misijné centrum, Bonn) Kolumbus podpisoval svoje listy latinskou formou: "Christum ferens". Z obsahu jeho listov a palubného denníka sa dá ľahko dosvedčiť, že svoje meno chápal tak trochu programovo. To je evidentné aj zo španielskej verzie jeho mena: Cristobal Colón, t. j. "prinášajúci Krista" a "kolonizátor". Jeho palubný denník podáva dôkaz dvojznačnosti, ktorú Kolumbus prijal, keď sa usiloval evanjelizovať a zároveň kolonizovať. Dňa 12. októbra 1492, v deň svojho príchodu do Ameriky, opísal mierumilovnosť a dobrotu Indiánov a privlastnil si ostrov, kde sa vylodil. Hneď na druhý deň po jeho príchode do Nového sveta sa stali evidentnejšími jeho ekonomické záujmy, keď u niektorých Indiánov zbadal v nosoch zlaté krúžky. Otázka dostupnosti zlata a miesta, kde ho hľadať, sa stala každodennou pesničkou jeho palubného denníka. (Horst von der Bey) Na prvom mieste si musíme osvojiť uhol pohľadu obetí. To je otázka spravodlivosti. Americkí Indiáni a Afroameričania neboli nikdy vypočutí. Európska kultúra a cirkvi viedli päť storočí monológ. Teraz je čas vypočuť "druhú stranu" dobytia. Teraz musia dostať šancu hovoriť ľudia, ktorí stáli na plážach, tí, čo hľadeli na cudzie bytosti prichádzajúce na lodiach.