Sedem rokov nič neznamená

Román Sedem rokov nič neznamená rieši veľmi vzrušujúci etický problém — problém osobného šťastia, zmyslu života — a nastoľuje otázku: Čo je to umenie žiť?
Námet by sme mohli stručne vyjadriť rozprávkovou fabulou: Mladí manželia s polročným dieťaťom, ktorí žijú v tesnej izbičke, stoja jedného dňa pred veľkým rozhodnutím. Príde Pokušiteľ a navrhne im: Tu máte kopu peňazí, navyše komfortný byt a po čase i auto. Ale nedávam to zadarmo. Takéto sú moje podmienky: Trojročné odlúčenie a obetavá práca pre blaho spoločnosti. Získate veľké bohatstvo, budete mať viac ako ostatní, ale za hojnosť a blahobyt stratíte svoju lásku, vernosť, čisté svedomie a navyše dôveru svojej dcérky. Manželia skríknu: „Odíď, Pokušiteľ! Si podliak! Čo nám to tu navrhuješ?!" A Pokušiteľa vyšmaria.
Tak by to bolo asi v rozprávke, a tak by sa určite zachoval Prozorov a jeho žena Larisa, hlavné postavy diela, keby ich niekto otvorene a bez príkras upozornil na všetky nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré sa za lákavou
ponukou — obetovať sa pre blaho spoločnosti a ísť na ostrov Sachalín — skrývajú. No umelecká a životná pravda Je iná.
Prozorov a jeho mladá žena Larisa odolajú tomuto pokušeniu? Ako si budú riešiť svoje existenčné problémy? Aké nebezpečenstvo hrozí mladým manželstvám, ak podľahnú túžbe čím rýchlejšie si všetko zadovážiť? Na tieto otázky odpovedá dielo Sedem rokov nič neznamená. Autorka v ňom nesúdi, ani neodsudzuje — len nastavuje zrkadlo svojim postavám i čitateľom; provokuje ním i vzrušuje. Kniha Sedem rokov nič neznamená je zaujímavá nielen širokou amplitúdou svojho záberu (Moskva — Sachalín), nielen hlbokými mravnými kolíziami svojich postáv, ale aj tým, že sa nepriamo dotýka i čitateľa, núti ho zamýšľať sa nad vlastným postojom k sebe, k veciam, ľuďom i trvalým hodnotám. A nabáda ho zamýšľať sa nad tým, čo Je to umenie žiť, ktoré nepochybné patrí k umeniam najväčším.